Verný je Boh
Izaiáš 41, 10
Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.
Dnes je 2. Adventná nedeľa. Je taký zvláštno-zvláštny čas. Všade na svete "zúri" pandémia zvaná Corona...utiahli sme sa viac do svojich domovov, do svojich vlastných ulít. A tak, aby som si trošku spríjemnila tento čas čakania na Vianoce, ozdobila som si, aj keď trošku predčasne, vianočný stromček...symbol Vianoc. A pomaly rekapitulujem...tento rok...určite pre mnohých rok ťažký. Aj pre mňa občas taký bol. A nielen rok tento, ale aj roky minulé...keď som sa bála. Keď som žila v strachu, vo večnom strachu z bolesti, zo strachu o svoj život, zo strachu, čo si o mne iní pomyslia...strach, strach, znova len strach. Až tento môj strach vyústil do úzkostí, s ktorými som bojovala niekoľko rokov. Ten pocit keď sa nevieš nadýchnuť, často len prežívaš zo dňa na deň, nevládzeš vstať z postele...a nevidíš z tohto svojho stavu východisko...
Vyrastala som vo veriacej rodine. Od malička som chodila do kostola...na besiedku, na mládeže, spievala v spevokole...vedela som ako sa modliť...vedela som všetko...teda aspoň som si to myslela...ale ten naozaj skutočný vzťah s Bohom som nikdy naozaj nemala. Keď som sa presťahovala z dediny do mesta, vydala sa, stratila všetky kontakty...odišla som pomaličky aj od Boha. Čím som bola ďalej od Neho, tým horšie boli moje stavy úzkosti. Vyskúšala som všetko možné, aj nemožné. Vďaka priateľke a jej modlitbám som znova začala vnímať Božiu blízkosť. Prišlo to veľmi pomaly, pomaličky...priam nenápadne.
Priateľka ma pozvala na chvály do kostola, ktoré prebiehajú raz do mesiaca. A tam...sa teda dejú zázraky...o ktorých som doteraz len čítala, alebo počula. Úprimne, nemyslela som si, že sa také niečo môže prihodiť aj mne. Ja som taký neveriaci Tomáš, ako sa vraví...kým neuvidím, neuverím. A tak si asi Boh povedal: Monika, čo s tebou? :) Na týchto chválach je jeden pán farár, ktorý má dar...neviem to inak pomenovať. Modlí sa a Boh cez neho hovorí...a tak v jeden večer hovoril aj ku mne...Dnes večer je tu aj Monika, ktorá bojuje s úzkosťami a Boh dnes túto jej úzkosť lieči....a mne doslova spadla sánka...tu to máš...keď už nechceš vidieť všetky moje znamenia...musím ti to povedať takto cez niekoho iného. A tak som len sedela s otvorenými ústami a plakala čo mi len slzy stačili...a teda tých sĺz bolo neskutočne veľa. Boh ku mne prehovoril, naozaj prehovoril. Našiel si svoj spôsob ako ku mne hovoriť. Keď už ja nechcem vidieť všetky Jeho znamenia...On si to urobí po svojom. Lebo On môže, On je všemohúci...a verný Boh. Neboj sa len ver...píše sa v Biblii...o strachu existuje v Biblii veľmi veľa veršíkov...a mnohokrát som si ich aj čítala...no až tento môj zážitok mi skutočne otvoril oči a uistil ma o tom aký Boh skutočne naozaj je. Nie, nebola som hneď v poriadku. Ešte chvíľu, hodnú chvíľu trvalo kým úzkosti úplne vymizli. Ono chce to aj moju spoluprácu, ako som zistila :) Nestačí sa len modliť a čakať na zázrak. Na vzťahu s Bohom a uzdravení je treba pracovať.
A toto bol veru len začiatok mojej cesty späť. Keď sa zdalo, že je všetko v poriadku prišla mi do cesty Corona...a teda byť zavretá niekoľko mesiacov v byte pre úzkostlivého človeka nie je med lízať. Moje stavy sa začali vracať...a tak som cez modlitby a s pomocou Božou vyhľadala pomoc priateľov, ktorí pomáhajú mnohým iným ľuďom, nielen s úzkosťami. Vrátili sme sa do môjho detstva, do mnohých zranení a neodpustení. Prežila som veľmi ťažké chvíle, kde som znova musela myslieť na smrť mojej mamky...odpustiť jej, že ma tu nechala samú. Prijať to a nakoniec zistiť, že vlastne nikdy nie som sama...že Boh je tu stále so mnou, ak mu to dovolím...že som znova malé dievčatko, no tentokrát ma za ruku nedrží mama, ale môj Boh. Že odteraz môžem kráčať s Ním. A, že zázraky sa dejú, ak Mu to dovolím. Čím viac som sa modlila, čítala Božie slovo, chválila ho...tým bolo úzkostí menej. A ďalšie zázraky na ceste :) Cez fb skupinku som sa dostala k štúdiu Božieho slova a téme: Strach a úzkosti...náhoda? Nemyslím si...6- týždňový kurz čítania Božieho slova, ktorý mi doslova otvoril oči...wau...Boh je skutočne Bohom zázrakov. On skutočne vie čo potrebujeme a kedy to potrebujeme...a tak by som mohla pokračovať až do rána bieleho....pretože tých zázrakov sa deje neustále...ak sa modlíme, ak naozaj veríme, ak dokážeme vidieť a počúvať, čo nám Boh chce povedať...trebárz aj cez pesničku v rádiu :)
S láskou Mon :)