Tak ahoj mami...

Predo mnou truhla a v nej leží moja mama, nedovolili mi ju vidieť naposledy.
Vraj som bola ešte príliš malá, vraj bolelo by to veľmi.

Mala som jedenásť keď ťažká choroba mi ťa vzala, verím, že šla si do neba.

Bolo však veľmi ťažké žiť tu bez teba.

Nikdy už neuvidíš ako som vyrastala, ako som si domov prvého chlapca vzala.
Bez teba som sa aj vydať musela, porodila som ti vnuka, kiežby si o tom vedela.

Viem, že nechcela si odísť dobrovoľne, že dlho si za život, za nás bojovala.
No choroba bola silnejšia ako tvoja snaha.

Ťažko sa mi píšu tieto moje verše, keď stále to bolí a bolesť prestať nechce.
Mala som pocit, že málo si sa snažila, no teraz viem, že to choroba mi ťa zmárnila.

Odpúšťam ti, že si ma tu nechala, odpúšťam ti, že na všetko sama som tu zostala.
Ja a moja sestra maličká, ty si nám, verím, odišla do nebíčka.

Vraj ťa už nič nebolí, všetci vraveli. 
No my, čo sme tu bez teba zostali, sme tú bolesť za teba asi prevzali.

Ďakujem, že kým si žila, pre mňa si tu bola, za ruku si ma držala,
keď šantili sme s tebou, so sestrou a behali okolo stola.

Tvoj smiech a tvoja láska boli všade s tebou.
Milovali sme ťa všetci a navždy nám bude smutno za tebou.

Jediná moja spomienka na teba, zostala zahmlená veľmi.
Príliš by to asi bolelo, keby som na teba mala myslieť v tie dni.

Úplne si sa vytratila z môjho života, zostala po tebe neskutočne veľká prázdnota.
Viem, že bola si mi dobrou mamou, aj keď nepamätám si ťa veľmi.
No dala si mi všetko, čo mohla si.

Pred truhlou stojí malé dievčatko a čaká, čaká na rozlúčku.
Nesmie ťa však vidieť a ty už viac nechytíš ju za rúčku.

Vraj sa na mňa pozeráš zhora, keď lúčim sa s tebou.
V tvojej tvári cítiť smútok a radosť zároveň.
Viem, že nelúčiš sa navždy, že Boh nás za teba ochráni.
A ty máš zrazu ten svoj pekný úsmev na tvári.

Miesto teba ma odteraz Ježiš drží za rúčku.
Ja to však necítim a nechcem prijať túto chabú rozlúčku.

Zostalo po tebe iba ticho a trvá to celé roky.
Vďaka ti Bože sa starkú, za všetky jej obetavé kroky.

Dnes už mám vyše štyridsať , keď naozaj lúčim sa s tebou, mama.
Stále to bolí, no ďakujem, že som tu nezostala bez teba sama.

Lúčim sa s tebou a vravím ti, ahoj mami, do neba.
Vraj ma tam budeš čakať a ja už nechcem zabudnúť na teba.

Zatiaľ však mám tu inú náruč, čo nesie ma.
Vraj ma odvtedy nikdy neopustil, volá sa Ježiš a drží ma.

Odteraz som Jeho princezná malá, On sa o mňa teraz každý deň stará.
Ja nemusím sa už ničoho báť, ty vždy, Ježiš, budeš pri mne stáť.