Pre teba do neba stará mama

26.03.2018

Milá citlivá duša. Niečo o mne som ti ešte nepovedala. Píšem básne.

Jednu z nich som napísala keď mi zomrela pred rokmi stará mama.

Venované jej a všetkým starým mamám....

Neviem či dá sa zabudnúť na chvíle čo boli sme spolu.

Smútok je, zdá sa, silnejší ako ja.

Vychovala si ma, keď čierna zem si vzala ďalšiu obeť svoju.

Tá zem si vzala snáď priveľa.

Keď narodila som sa ty bola si pri mne.

Snáď bola si mi súdená.

Ja v tvojom náručí som zaspávala denne.

A ty vieš, že nebola som jediná.

Neviem či dá sa myslieť na chvíle keď nie sme už spolu.

Bojím sa pozrieť pravde do očí.

Viem, že tu nie si a ja mám isto veľkú smolu.

Snáď trápenie toto možno raz skončí.

Viem, nebolo to jednoduché byť pri mne, keď rástla som.

Veď potrápila som ťa dokonale.

No ty si život celý stála pri mne, aj keď padla som.

Vždy zdvihli ma tvoje dlane.

Neviem či dá sa spomínať na chvíle keď smiali sme sa spolu.

Ten smiech je teraz trpký a prázdny ako ja.

Chýbaš mi a ja stále hľadím smerom dolu.

Nechcem ťa ešte pustiť do raja.

No možno Boh si ťa už vzal a ja stále dúfam, že vráti mi ťa celú.

Snáď snívam iba tento divný sen.

Možno On túžbu do mňa vlial a ja verím, že uvidím ťa takú milú.

A nebudem už snívať, ale začnem veriť v ten deň...