Nič sa nedeje len tak náhodou, alebo Boh má so mnou svoje vlastné plány.

Kedysi bol strach a úzkosť v mojom živote na každodennom poriadku. Bála som sa často. Bála som sa málo, bála som sa aj veľa. Bála som sa vyjadriť svoj názor, veď čo si
o mne ľudia pomyslia? Bála som sa vyjadriť svoju lásku, pretože som sa bála odmietnutia. Bála som sa o svoje zdravie...niekedy bol strach až tak silný, že ma paralyzoval. Ten pocit keď sa zrazu nevieš nadýchnuť. Celý svet sa ti rúca pod nohami...uzavrieš sa do seba. Do svojich vlastných myšlienok, z ktorých niet v tej chvíli cesta von. Zožieraš sa tými najhoršími predstavami, čo všetko sa ti môže stať. Strach silnie a ty slabneš. Zo strachu sa stáva tvoj najhorší nepriateľ a ty sa mu poddávaš. Strácaš zrazu všetku nádej. Nevládzeš už ďalej bojovať. Vyskúšaš všetko možné aj nemožné a nič ti skutočne nepomáha. Iba na chvíľku. Malilinkú chvíľočku. A keď sa zdá, že už si z toho vonku. Strach udrie ešte väčšou silou, na ktorú nie si pripravená. A vtedy, vtedy keď si na dne a na kolenách...a znovu si po rokoch spomenieš, že je tu niekto. Nejaký Boh...ktorý zachraňuje, ktorý uzdravuje...začínaš prosiť. Prosiť o odpustenie.
Že si mu neverila, že si sa spoliehala na iných. Na pomoc ľudí...že si zabudla na tvoju skutočnú záchranu. 

Prišlo to pomaly. Pomaličky. Najprv len tak nenápadne cez slová a povzbudenia dôvernej priateľky. Cez jej modlitby o moje uzdravenie. Pomalý nenápadný návrat späť do Božej náruče. Začneš rozmýšlať, viac rozjímat, viac sa modliť. Viac chváliť...stretneš ďalších ľudí, ktorí ti pomôžu. Návratom do minulosti, odpustením, kajaním sa, plačom...otvor si prosím ťa moje slovo. Viac ma čítaj...poď ku mne na kolenách...ja ťa počujem...vyznaj mi svoje hriechy a ja ti odpustím...a tak prosím, plačem, modlím sa, chválim a spievam...ďakujem Bohu za jeho nekonečnú veľkosť a všemohúcnosť. Ja som stvoril nebesia a zem...rozdelil som more...uzdravil som chromého...znovuzrodil mŕtveho...poslal som na tento svet svojho syna Ježiša Krista, aby ťa spasil. A tak pomaly, pomaličky, s každodenným bojom odchádza všetok strach a úzkosť...vravia mi, nájdi si
v Biblii verše o tom ako Boh dokáže bojovať so strachom...a tak hľadám, rozmýšľam...keď tu zrazu...úplne nenápadne si čítam na facebooku v Miluj Boha nesmierne, pridaj sa k ženám na celom svete k čítaniu Božieho slova...téma: Strach a úzkosť 😎 Náhoda? Náhody neexistujú...a tak sa pridávam... vraj 6-týždňový plán čítania. A zrazu sa ti otvárajú oči. Každý deň a znova nový verš z Biblie. Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh. Posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou palicou...a tak dni plynú...a deň za dňom ku mne Boh hovorí...Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť? Každým novým dňom, každým novým veršíkom, každou ďalšou modlitbou strach odchádza. Boh prichádza...do môjho života. Ja ho znova púšťam
k sebe. On ma zachraňuje. Tak ako ma nikto iný nedokázal zachrániť...a ja som novou. Novou bytosťou. Premenenou vďaka láske, Jeho úžasnej nádhernej, čakajúcej láske. Čakajúcej na mňa. Otvára mi oči, uzdravuje srdce a dušu. Teraz už viem, že s Ním sa nemusím ničoho báť. Boh mi nesľúbil, že život bude stále krásny a v poriadku. On mi však sľúbil, že s Ním bude život ľahší...keď mu budem viac dôverovať...kde je tvoja viera?

Keď som začala bojovať so strachom začala som písať blog...kde som si vylievala dušu
a pomáhalo mi to. V kútiku duše som si priala, aby tento blog čítal aspoň niekto, komu by to mohlo pomôcť...nájsť odpovede...nájsť zmysel života...nájsť Boha...bolo by fajn keby aspoň na Slovensku ľudia o tomto vedeli. Keby vedeli, že so strachom nemusia bojovať sami...bolo by to také dobré...keby vedeli, že existuje niekto, že je tu Boh...ktorý uzdravuje...a zrazu...počas štúdia v tejto skupinke, kde som spomenula aj môj blog, mi priateľka píše. Moni, tak ma napadlo, v Miluj Boha nesmierne hľadajú ženy
s príbehom...ako Boh koná v ich živote. Neposkytla by si nejaký článok? A tak ma vybrali. Mňa, kedysi ustráchané žieňa, so svojimi komplexami...a ja si vravím...aký úžasný si Boh môj...aké úžasné plány máš s mojim životom...prosila som ťa v modlitbách, nech ti môžem slúžiť. Nech môžem svojim životom ukázať iným okolo mňa, aký si zázračný Boh. A ty to zariadiš takto...zrazu môj článok môžu čítať ženy po celom svete...použil si si mňa, môj život, moje strachy a moje uzdravenie, aby Ty si bol oslávený. Vďaka Ti Ocko môj.
Za všetko ti patrí moje ĎAKUJEM ❤