Moja identita
Čomu verím? V koho naozaj verím? Vo svojej hlave mám taký obraz. Obraz malého dievčatka, mám na sebe ružové šatočky a kráčam...Už nie sama. Za ruku ma drží Ježiš. On mi je oporou keď mám strach kráčať životom sama. Hľadím na Neho s dôverou ako na svojho milujúceho Otca. Naozaj? Naozaj sa na Neho tak veľmi spolieham? Naozaj mu vo všetkom dôverujem?
Ako malé dievčatko som prežila traumu. Traumu zo smrti svojej mamy. Vedela som,
že je chorá, ale dúfala som, modlila som sa k Bohu, aby ju uzdravil. Boh s ňou však mal iné plány. Jedného dňa predsa len zomrela a nechala ma tu samú. Toto opustenie ma pravdepodobne formovalo. V osôbku ustráchanú akou som ešte nedávno bola. A nielen toto opustenie. Ale aj zrada a opustenie môjho bývalého manžela. V tom období keď vás opustí človek, ktorého milujete, kvôli inej žene, som to vnímala ako vlastné zlyhanie. Že nie som pre neho dostatočne krásna, dostatočne dobrá. Čo som urobila zle? Alebo čo som neurobila? Moje sebavedomie bolo dlhé roky na bode nula. Ako roky plynuli, ani som si neuvedomila, že tieto straty ma tak veľmi formovali. Moju osobnosť akou som teraz. Nebola som pre mamu dostatočne dobrá, aby tu zostala a bojovala? Nebola som pre manžela dostatočne príťažlivá? Celý svoj život som sa chcela niekomu zapáčiť. A tak som aj merala svoju hodnotu. Bola som závislá od toho, čo si o mne myslia iní. Pretože moje životné okolnosti ma tak od malička sformovali. Prosím ťa Monika, môžeš urobiť toto? Prosím ťa Monika, pomôžeš mi s tým? Áno....
Od každého očakávaš, že ťa bude chváliť ako dnes dobre vyzeráš. Jedna fotka
na fejsbúku strieda druhú. Páčikov je málo a ty si z toho mimo...očakávaš chválu od najbližších a keď sa ti jej nedostáva, si na tom so svojim sebavedomím ešte horšie. Snažíš sa robiť všetko správne, aby ťa všetci mali radi. Ale prečo vlastne? Toto je zmysel tvojej identity? Kedysi to tak bolo. Až do chvíle, kým som viac začala osobne spoznávať Boha a Jeho skutočné, hlbšie ja. Zrazu zistíš, že je tu niekto, kto ťa má rád len preto,
lebo si. Lebo existuješ. Si nové stvorenie. Zrazu vieš, že Boh ťa miluje bezpodmienečnou láskou. Ty už ďalej nemusíš nič. Nemusíš bojovať o svoje miesto na zemi. Boh ťa miluje aj strapatú, aj s tvojimi chybami a zlyhaniami. Si Jeho milovaná dcéra a On ťa naozaj nikdy neopustí. A keď aj zakopneš, On ti pomôže vstať. Pretože ťa má rád. Práve takú aká si.
Teraz po tých rokoch už viem, že tu vždy bol a vždy bude. Pri mne a pre mňa. Zrazu mi všetko do seba pekne zapadá ako taká skladačka. Zrazu sa nemusím báť ani zlyhania. Pretože keď k Nemu prídem na kolenách, s úprimnou ľútosťou v srdci, On mi vždy odpustí. Nemusím sa už ani snažiť byť dobrá v Jeho očiach. Nemusím už viac dokazovať svoju vieru v Neho. Stačí mu, že ho úprimne a zo srdca hľadám. A ja zrazu viem kde
a v kom je moja skutočná identita a hodnota. Som Božím milovaným dieťaťom.
A teraz už kráčam s Ním a On je stále so mnou. Toľko vecí som pochopila odkedy viem, že už nikdy nikomu nemusím dokazovať svoju hodnotu...
S láskou Mon...