Lebo tak Boh miloval svet....

Vyrastala som v jednej krásnej malej dedinke a už od malička som bola vychovávaná v duchu kresťanstva. Starká bola katolíčka a mama evanjelička. čiže automaticky sme so sestrou už ako malé deti chodievali do kostola a na besiedky. Pamätám si ako sme každé Vianoce vystupovali v kostole s programom, spievali sme pesničky a hrali scénky. Každú sobotu sme sa stretávali na fare, kde nám pani farárka rozprávala rôzne príbehy o Bohu. Modlili sme sa a spievali. Ako malé dieťa som sa často modlila k Bohu, aby zachránil moju mamu, aby nezomrela. Bola chorá, mala rakovinu. " Pane Bože prosím ťa o zdravie pre svoju mamu." Ona však aj tak zomrela. Bolo to to najťažšie obdobie v mojom živote. Ako malá som to nechápala, veď predsa sa každý deň modlím o uzdravenie. A pani farárka nám vraví, že o čokoľvek budeme prosiť Pána Boha On nám to dá.....

Veru nie, taký život nie je. Nie vždy ti nechá všetko čo máš rád. Občas ti zoberie tú najdôležitejšiu osobu v tvojom živote, ale v mojom prípade ti nechá na zemi anjela
v podobe starej mamy....O nej budem ešte veľa písať, keďže veľmi ovplyvnila môj život. Ovplyvnila ho aj vierou v Boha. Okrem toho, že som chodila do evanjelického kostola, so starkou som chodila aj do katolíckeho. Tak som si aspoň vedela utvoriť názor o čom to vlastne je. Nie, viera v Boha nie je o sedení v kostole každú nedeľu.
Je to o tebe. O tvojom postoji. O tom keď pochopíš, čo Boh znamená v tvojom osobnom živote. Aký príklad dáš tomuto svetu. Ako budeš žiť a pomáhať ostatným.
V mojom živote bolo veľa skúšok. Od straty najbližších, po rôzne stresové situácie
v práci. Každá jedna z nich ma niečo naučila. V prvom rade byť pokornou. Pretože viem, že nie vždy to čo chcem ja je pre mňa to najlepšie. Že občas nedostanem veci, po ktorých túžim. Že občas sa veci a situácie vyvinú úplne inak ako by som si priala... 

Ale čo je najdôležitejšie, že aj napriek všetkému čo som si prežila, stále verím a som vďačná Bohu za všetko čo v živote mám. Pretože aj napriek všetkému mám toho veľmi veľa. Mám skvelú rodinu, manžela, šikovného syna. Mám strechu nad hlavou. Časom verím aj dobrú prácu. Ale hlavne zdravie. Nič nie je dôležitejšie. A aj keď občas som na dne, viem, že Boh je vždy so mnou. A aj keď občas nedostanem veci, po ktorých túžim, som vďačná za to čo mám teraz v tejto chvíli. Pretože si myslím, že veci a okolnosti, ktoré som prežila ma naučili byť silnou a pokornou zároveň. 

Prajem vám priatelia, aby ste aj vy vo svojom živote nestrácali vieru, vieru v Boha. 
Buďte vďační za každý jeden deň vo svojom živote, aj keď svieti slnko, aj keď sú mraky. Boh vám dá len toľko koľko dokážete zniesť. A keď budete mať pocit, že už to nezvládnete, spomeňte si, že On trpel a zomrel aj za vaše hriechy. A to čo práve prežívate, je len dočasné a po daždi vždy vyjde slnko.

S láskou Mon