Keď ti strach nedovolí zaspať

"Je to iba pár dní dozadu čo som sa vybrala na preventívnu prehliadku ku gynekológovi. Na preventívky chodím veľmi pravidelne, dokonca aj častejšie ako by sa patrilo. Lekári majú zo mňa určite radosť. Takzvaný poctivý pacient. A keďže už mám po 40-ke tak ma pán doktor poslal aj na mamografiu, že či teda pôjdem. Ja, že určite áno, veď prevencia je prevencia. Spravíme Vám aj všetky krvné testy, dobre? Potom prídete s výsledkom.

Tak som šla. To som ešte nevedela čo ma čaká. Z mamografie ma poslali rovno na sono, a tam mi našli hrčku na prsníku. Malú, nenápadnú, ktorú som si ja nevšimla. Ten pocit, keď Vám lekár povie, máte hrčku na prsníku neprajem teda nikomu. V tej chvíli sa Vám 
v hlave premieta toľko zlých scenárov a vy myslíte len na to, že nechcete zomrieť. Nebojte sa pani, je to len malá hrčka a nevyzerá to na rakovinu. Musíme však urobiť odber tkaniva pre istotu. Prídete o týždeň. Z ordinácie som vychádzala so slzami
v očiach a s búrkou v duši. Nedokázala som myslieť na nič iné, len na tú blbú hrčku.
A na to či to prežijem alebo nie..."

Takýchto prípadov je veľmi veľa. Strach z choroby, strach zo smrti, strach....ach ten strach.

Poznáš to? Ten strach? Strach o svoj vlastný život? Strach, ktorý ti nedovolí jesť, ani spať. Strach, ktorý sa rozhostí v tvojej duši, a nechce odtiaľ odísť. Keď nedokážeš normálne uvažovať a trápiš sa skôr ako je vyslovený verdikt. Keď chodíš ako bez duše. Keď sa ti od strachu trasie celé telo. Ty sa snažíš, snažíš sa na to nemyslieť a monotónne vykonávaš všetky bežné činnosti. Ráno vstaneš, pripravíš raňajky, ale nedokážeš ich zjesť. Ideš do práce, ale si duchom neprítomná. Obed...niečo si už dáš, aby ti zasa nebolo zle od hladu. Ideš si zacvičiť, aby si nemyslela na to, čo ťa v najbližších dňoch čaká. Tajne dúfaš, že ti to pomôže. Nie nepomôže, v hlave máš len jedno....mám hrčku
v prsníku. Cvičenie ťa síce unaví, ale si unavená už aj tak dosť psychicky....teraz je to len horšie. Večer zaspávaš a modlíš sa: "Prosím ťa Bože daj nech som zdravá. Nech som len zdravá." V prívale emócií nasľubuješ Bohu hory doly....že budeš lepším človekom, že už sa nebudeš na nič sťažovať, že si budeš vážiť každý jeden deň, ktorý ti bude daný navyše. Zrazu je pre teba svet celkom iný. Výnimočný. Ráno sa zobudíš a tešíš sa zo štebotu vtáčikov. Zrazu si uvedomíš, že si šťastná, že počuješ za oknom bubnovanie dažďa. Dokonca ťa baví varenie. Všetko ťa zrazu baví. Zrazu tak veľmi túžiš po živote. Cítiš sa byť tak plná života.

Ten týždeň sa vlečie nekonečne dlho. Všetci ťa ubezpečujú, že si v poriadku. Aby si sa nebála. Dokonca Boh ťa o tom ubezpečí. A ty mu stále neveríš. Stále si plná strachu
a pochybností. Zrazu tú hrčku v sebe vnímaš ako svojho najhoršieho nepriateľa. Túžiš len po jednom, nech už to máš za sebou, nech už vieš na čom si....

A je to tu. Deň D. Dnes mi odoberú vzorku. Ale to čakanie na výsledok...zasa...znovu plačeš, rovno na stole. Nebojte sa pani, všetko bude v poriadku. Pán doktor by si zaslúžil medailu za empatiu. Výsledky budú v utorok. Alebo viete čo, zavolajte si zajtra.....aby ste sa zbytočne celý víkend nestresovali....ale nebojte sa bude to v poriadku. Zaspávam...konečne....mám divné sny....zobúdzam sa nad ránom. Budí ma štebot vtáčikov. Ešte stále žijem. Spravím si raňajky. Nezjem ich. Čakám na verdikt. Nedokážem tam zavolať. Volá manžel. Nedvíhajú. Po dvoch hodinách konečne. " Prosím ťa nevrav mi to, ja to nechcem vedieť". Si v poriadku, si zdravá. Plačem. Vzlykám od šťastia....budem žiť...

Poznáš to? Tú nekonečnú radosť a uvoľnenie? Keď ti povedia, že všetko bude
v poriadku? Že si naozaj zdravá? Že budeš žiť? Ty budeš žiť! Žiješ! Ďakujem ti Bože. Ako som mohla pochybovať? Pochybovať o tvojich slovách? O Tvojich ubezpečeniach? Som tak slabá a tak málo verím....čaká ma ešte dlhá cesta. Pretože strach....ten strach, môj najhorší nepriateľ si vždy nájde dôvod. Vždy je iný a drieme pod povrchom. Ja však budem bojovať. Pretože si mi dal dar života. 

Živote je tak krehký a krátky. A my si ho často znepríjemňujeme rôznymi nepodstatnými vecami. Robíme v práci, ktorá nás nebaví a ubíja. Hádame sa s priateľom, manželom
o nepodstatných veciach. Trávime čas pred telkou a notebookom miesto toho, aby sme šli s priateľmi do prírody. Mrháme svoj drahocenný čas na zbytočnosti. Zastav sa na chvíľku. Pozri sa von z okna a obdivuj tú krásu...trebárz aj krásu mrakov. Počúvaj ako spievajú vtáčiky. To je spev života. Ži. Miluj. Smej sa. Pretože teraz je tá správna chvíľa
na všetko.

S láskou Mon :)