Keď sa ti zdá, že Boh neodpovedá...

"Ak sa chceme modliť lepšie, musíme sa modliť viac. Modlitba rozširuje srdce, až sa stane schopné prijať Boží dar, ktorým je On sám." Matka Tereza

Často sa modlím. Ráno cestou do práce mám celkom čas, kým prejdem autom cez celé mesto. Zvyknem si zapnúť rádio 7, počúvam pesničky a v duchu sa modlím a ďakujem. Ďakujem za každý nový deň, za každé nové ráno, za to, že som a môžem tu ešte stále byť. Aj v tejto celkom bláznivej dobe. Zvykla som si na to...sama v aute mám túto svoju chvíľku s Bohom. Len sama pre seba. Nikto ma neruší...

Vždy som sa modlila. Od malička. Najprv ma starká naučila tú známu modlitbičku Anjeličku, môj strážničku....poznáte ju? Modlila som sa doma, v kostole, na besiedke,
na mládeži...V kostole sa mi to zdalo najdôstojnejšie. Modlím sa doteraz. Niekedy menej, niekedy viac. Podľa potreby :) Rokmi som bola zvyknutá, že Boh na moje modlitby akosi neodpovedá. Nepočujem Ho...neviem či sa modlím "správne"...Myslím si, teda som si istá, že ma tam niekde hore počuje a že určite má s mojim životom svoje plány...

A často, naozaj veľmi často som si priala, aby som na moje modlitby dostala odpovede. Pre mňa vhodné odpovede. Pane Bože, prosím, uzdrav moju mamku...prosím, nech je zdravá, nech žije...aj tak zomrela. Pane Bože, prosím, nech ma môj bývalý neopustí, nech ma ľúbi...aj tak odišiel. Pane Bože, prosím, nech tu moja starká je s nami čo najdlhšie...nebola, odišla nečakane. Pane Bože, prosím...prosím...stále len o niečo prosím...a čakám na odpoveď, ktorá neprichádza...Počujem iba ticho...Dni, mesiace, roky utekajú...Stále sa modlím. Stále čakám a hľadám odpovede.

Po istom čase, ani poriadne neviem kedy a ako sa to stalo, som sa na Boha, na moje modlitby, na svet, začala pozerať inými očami. Začala som si uvedomovať ako málo som vďačná. Akoby Boh bol nejaká zázračná lampa, ktorú keď pošúcham, vyletí z nej Džin
a splní mi všetko, čo mi na očiach vidí...že stále len o niečo prosím. A kde je moja vďaka? Och, aká som len hlúpa a nevďačná...Pane Bože, odpusť mi...veď si mi dal tak veľa, za čo môžem byť vďačná. Keď som stratila mamku, keď ma nechal bývalý, bola pri mne starká, ktorá ma vychovala, ktorá mi pomohla, keď som na dieťa ostala sama. Našla som si skvelého muža, ktorý miluje mňa, aj moje dieťa. Že som nemohla roky znovu otehotnieť? Že som viackrát potratila? Napriek všetkým mojim modlitbám a prosbám. Boh moje modlitby vypočul. Len iným spôsobom ako som chcela ja. Ja, ja a znovu len ja...moje ego. Boh mi dal viac ako som si dokázala vôbec predstaviť. Dal mi detí v jasliach toľko...
Že moje srdce plesá radosťou...a takto by som mohla pokračovať...a napísať knihu vďačnosti :)

Keď som začala viac ďakovať, začali sa diať veci...začal sa otvárať predo mnou iný svet. Poprosila som Boha o jednu dôležitú vec. Pane, prosím, daj mi znamenia. Ukáž mi, nech vidím, počujem Tvoje odpovede. Nech je to akýmkoľvek spôsobom. Nech to viem, že si to Ty.

A teda to vám poviem, to sú mi veci.

Ako si tak chodím ráno do práce a modlím sa, Boh mi odpovedá cez pesničku v rádiu. Neboj sa, ja som s Tebou. Neopustím ťa, ani ťa nikdy nezanechám. Boh sa stará o svoje siroty. Viem, že ti chýba mama...ja som tu vždy pre teba. So mnou nikdy nie si sama. Dlhší čas som zápasila sama so sebou. S tým, že nie som príliš dobrá. Že som, podľa mňa, prísnejšia na moje detičky v jasličkách. Veľa som sa tým trápila a bolo mi to ľúto. Veľa som sa za to aj modlila. Potrebovala som odpovede. Môj vnútorný hlas mi vravel, otvor si Bibliu. Otváram, čítam, čoraz častejšie a pravidelnejšie. A zrazu, všetko je tam, všetky odpovede. Len tak si otvorím Bibliu a z nej na mňa doslova vyskočí text...Upriam svoje srdce na výchovu a svoje uši na poučné výroky...nezdráhaj sa potrestať chlapca, veď nezomrie...

Neverila by som, kým sama nezažijem. Tak teda môžem? Áno, môžeš ľúbiť svoje detičky a zároveň byť prísna. Nevyčítaj si to prosím už. Občas ma to samozrejme napadne
a valcuje ma ten pocit...ale potom si vždy spomeniem na túto moju chvíľu s mojim Bohom a už nepochybujem.

On je tu. Stále so mnou. Stále pri mne. Či bdiem, alebo spím. Či som veselá, alebo sa trápim. Pozná každú moju myšlienku. Niekedy mám pocit, skôr ako si pomyslím...a tak to robím častejšie. Častejšie sa modlím, častejšie ďakujem, častejšie si otváram a čítam Bibliu. A dostávam odpovede. Nie, nepočujem hlas z neba ;) Ani v mojej hlave, ako som teda čakala, že to bude. Nejaké veľkolepé znamenie. Veru nič také sa neudialo :) Aj keď teda, to by bolo niečo ;)

Dnes napríklad som si zapla na TV Lux reláciu Godzone magazín a teda nečakala som takúto facku od Boha :) Zápasím s mojou závislosťou na telefóne a tam hádajte čo. Chlapík rozpráva o tom, ako keď chceme byť viac s Bohom, mať s Ním nejaký vzťah, máme odložiť telefón...Najlepšie ho hneď po príchode z práce nechať v inej izbe
na poličke alebo rovno vypnúť. Chápete? Skoro mi telefón vyletel z ruky. Pane Bože, Ty naozaj vieš. Ty naozaj vidíš. Čo robíme, ako sa cítime, čo naozaj potrebujeme a kedy to potrebujeme. Ak budeme chvíľku ticho počúvať, tak Ťa budeme aj počuť. Napríklad cez pesničku v rádiu, cez slovo z Biblie alebo na nás chlapík z telky ukáže prstom. Hej ty, áno, ty tam, odlož už konečne mobil a choď sa mi venovať ak chceš počuť môj hlas...

S láskou Mon